Pracujem v IT/Telekom sektore, moja práca je celkom fajn, ale bežne mi neprináša veľa možností zažiť skutočnú radosť z dobre vykonanej práce, resp. urobiť radosť druhým ľuďom. Najmä ak to porovnám s tým, čo som často zažil, keď som sa ocitol s akordeónom v spoločnosti ľudí, čo mali chuť si zaspievať.
Myslim si, že Slováci majú hudbu hlboko vo svojich génoch. Náš bohatý folklór je toho dôkazom. Aj dnešní moderní ľudia si radi zaspievajú, hoci na to majú čoraz menej príležitostí. Ponúkam im preto možnosť vytvoriť si také príležitosti a naplno si ich užiť v sprievode akordeónu.
Akordeón sa stal súčasťou môjho života, keď som mal 6 rokov a prihlásil som sa do ľudovej školy umenia. Mal som šťastie na extrémne trpezlivú pani učiteľku p. Eleonóru Kotianovú, ktorej som s odstupom času nesmierne vďačný za to, že nado mnou nezlomila palicu. V detstve som okrem klasického hudobného vzdelania nasával aj ľudové piesne. Bavilo ma to oveľa viac ako etudy. 🙂
Keď som mal 17 rokov a začal som sa venovať folklóru, pochopil som, aký je akordón výborný nástroj. Hrával som vo folklórnych súboroch a mal som možnosť získať prehľad o folklóre naprieč regiónmi Slovenska. Preto si dobre zahrám s Kopaničiarmi aj s Východniarmi a úplne najradšej s Horehroncami.
Celý život som si rád zahral na svadbách a oslavách, firemných akciách. Zažíval som nezabudnuteľné chvíle, keď sa moji inak konzervatívni známi odrazu dostali do tranzu, v ktorom vydržali spievať až do rána. Aj vďaka akordeónu som sa zoznámil s mojou manželkou Yelenou, akordeonistkou z Kazachstanu, a začal som sa akordeónu venovať ešte viac.
V súčasnosti pôsobím sám ako akordeonista na svadbách, oslavách, firemných večierkoch a rôznych kultúrnych podujatiach alebo hrávam spolu s kapelou Bašavel Band.
